Desať rokov po útokoch v Paríži, ktoré sa odohrali 13. novembra 2015, si Francúzsko pripomína tragédiu, pri ktorej jihadisti zabili 130 ľudí v streľbách a samovražedných bombových útokoch. Tieto udalosti zanechali hlboké jazvy nielen na obetiach, ale aj na ich rodinách, ktoré sa stále snažia vyrovnať s následkami.
Bilal Mokono, ktorý je po útoku na Stade de France pripútaný na invalidný vozík, hovorí: "Stále nás to prenasleduje." Od tej noci má problémy so spánkom, čo je len jedným z mnohých spôsobov, akými trauma ovplyvnila životy preživších. Nové štúdie ukazujú, že trauma sa prenáša aj na ďalšie generácie, pričom deti, ktoré boli svedkami týchto násilných činov, sa snažia vyrovnať s emocionálnymi a psychologickými následkami.
Rodiny, ktoré prežili útoky, sa snažia obnoviť svoje životy, ale mnohí z nich čelili ťažkostiam, ktoré sa zdajú byť nekonečné. Spomienky na tú noc sú stále živé a ovplyvňujú ich každodenný život. Pripomienky na stratu a bolesť sú neustále prítomné, a to nielen pre obete, ale aj pre ich blízkych.
Francúzsko sa snaží poskytnúť podporu preživším a ich rodinám, ale cesta k uzdraveniu je dlhá a náročná. Desať rokov po útokoch je jasné, že ich dopad sa bude cítiť ešte dlhé roky, a to nielen v Paríži, ale aj v celom Francúzsku.