Estónsky vzdušný priestor sa stal v posledných rokoch častým cieľom ruských lietadiel, pričom od vstupu Estónska do NATO v roku 2004 došlo k 60 incidentom. Zaujímavé je, že od okupácie Krymu v roku 2014 sa počet narušení zvýšil na 40. Napriek tomu, že v rokoch 2023 a 2024 sa žiadny takýto incident neudial, tento rok už došlo k štyrom narušeniam.
Jedným z najznámejších incidentov sa stal v roku 2018, keď ruské lietadlo s prezidentom Vladimírom Putinom na palube narušilo estónsky vzdušný priestor na 50 sekúnd. Tento fakt vyvoláva otázky o tom, aké sú pravidlá a protokoly, ktoré určujú, kedy a ako reagovať na takéto narušenia.
Rozhodovanie o zostrelení lietadla je zložitý proces, ktorý zahŕňa viaceré úrovne velenia a analýzy situácie. V prípade, že je narušenie považované za hrozbu, vojenské velenie môže prijať rozhodnutie o zostrelení. Avšak, takéto kroky sú zriedkavé a vyžadujú si dôkladné posúdenie rizík a následkov.
Estónsko, ako členský štát NATO, sa spolieha na kolektívnu obranu a podporu svojich spojencov, čo znižuje pravdepodobnosť, že by sa krajina rozhodla konať samostatne bez konzultácie s alianciou. Tieto incidenty tak odrážajú napätú situáciu v regióne a potrebu neustálej ostražitosti voči potenciálnym hrozbám.