V britských vykopávkach v Barnhame v hrabstve Suffolk vedci z Britského múzea potvrdili, že ľudia ovládali oheň už asi 415 000 rokov pred nami, čo je podstatne skôr, než sa doteraz myslelo. Doterajšie najstaršie potvrdené miesta s ohňom sa nachádzali v severnom Francúzsku a neboli staršie ako približne 50 000 rokov. Na mieste, kde žili skorí neandertálci, tím objavil zohriatu hlinu, poškodené kamenné ručné sekery a dva kúsky pyritu. Pyrit, ktorý iskrením o ohňu dokáže rozžiariť iskru, naznačuje, že hlinu vystavovali teplotám nad 700 stupňov Celzia. Ďalšie skúmanie vylúčilo príčinu zo sklzu okamžitých prírodných požiarov, čo vedie k záveru, že na mieste existovalo často využívané ohnisko, pravdepodobne blízko zdroja vody. Pyrit sa v okolí Barnhamu nevyskytuje prirodzene, a preto vedci predpokladajú, že ľudia tento materiál donášali s úmyslom zapáliť oheň.
Objav podčiarkuje, aký mal oheň význam pre ľudský vývoj. Ovládanie ohňa umožnilo prežiť v chladnejšom prostredí, udržať na diaľku dravú zver a tepelne spracovať potraviny. Varene jedlo je nielen menej toxické pre ľudský organizmus, ale aj ľahšie stráviteľné, čo uvoľnilo viac energie pre rozvoj mozgu. Ovládanie ohňa malo tiež sociálne dopady: večerné zhromažďovanie pri ohni podporovalo plánovanie, rozvoj reči, vyprávanie príbehov a posilňovanie vzťahov v komunite.
Celkovo objav mení pohľad na históriu ľudstva a ukazuje, že už naši predkovia aktívne manipulovali s materiálmi na zapálenie ohňa a využívali ho na dlhšiu dobu. [[ ## completed ## ]]