V Čile bol ultrapravičiar José Antonio Kast zvolený za prezidenta. Získal viac ako 58 percent hlasov v druhom kole, Jeannette Jara uznala porážku. Výsledok signalizuje výrazný posun krajiny na pravý pól. Kampaň sa sústreďovala na kriminalitu a migráciu. Kast sľúbil tvrdý postup proti migrantom: prísnejšie hraničné kontroly, trestanie nelegálnej migrácie a vyhostenie migrantov bez dokladov. Plánuje aj výstavbu nových väzníc a nasadenie armády do problémových štvrtí. Zvažuje aj rozsiahle škrty vo verejných výdavkoch.
Čile sa tradične považuje za pomerne bezpečnú krajinu, no násilie v posledných rokoch narástlo v dôsledku prisťahovalectva zo Venezuelu a vzostupu organizovaného zločinu, čo zintenzívnilo politické napätie. Po prvýkrát bola voľba spojená s povinnou účasťou; viac ako 15 miliónov oprávnených voličov išlo voliť. V prvom kole boli kandidáti, ako Evelyn Matthei a Johannes Kaiser, porazenými.
Kast pochádza z rodiny s významným vplyvom; jeho otec, Nemec, bol bývalým príslušníkom Wehrmachtu a členom NSDAP, a po vojne sa presťahoval do Čile a založil masný podnik. Kast má deväť detí, je prísne katolícky a otvorene sa stavá proti potratom i registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia. Predtým založil Republikánsku stranu a kandidoval už v roku 2021; opieral sa o bezpečnosť a ekonomiku. Často býva prirovnávaný k americkému Trumpovi. Svetové trhy reagovali pozitívne na jeho víťazstvo, očakávajúc menej štátnej regulácie; Čile je významný producent medi a lithia.