Externá ochrana európskych hraníc funguje, no nie vždy tak, ako sa očakávalo. V Libyi vznikol vlastný systém – neformálne kaucie –, ktoré pri presune migrantov do Európy zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Migranti sa často ocitajú v situácii, kde zaplatenie určitej sumy znamená slobodu alebo aspoň povolenie na ďalší pohyb; bez zaplatenia hrozí ďalšie zadržanie alebo násilie. Tento mechanizmus ukazuje, že snaha o ochranu hraníc mimo Únie vyvoláva aj neformálne ekonomické systémy, ktoré určujú osudy ľudí na úteku.
V novom podcaste nemeckého vydania NZZ s názvom „250 Dollar“ sú predstavené konkrétne príbehy. Jedným z nich je Christian, ktorého sloboda visí na tom, či dokáže zaplatiť požadovanú kauciu. Často sa jedná o neformálne dohody medzi pašerákmi, miestnymi sprievodcami a samotnými migrantmi; financie na kauciu často pochádzajú z rodinných zdrojov a sú vyberané podľa presne stanovených výšok.
Tieto kaučné mechanizmy zhoršujú život migrantov: zvyšujú riziko vydierania, oslabujú právnu istotu a nútia ľudí platiť viac alebo riskovať väznenie. Zároveň ukazujú, že problém nie je len na samotných hraniciach, ale aj v tom, čo sa deje mimo oficiálnych postupov – kde hranice ekonomicky prebiehajú cez neformálne platby.
Podcast „250 Dollar“ podrobne skúma, ako kaucia rozhoduje medzi slobodou a väznením, a varuje, že európska stratégia ochrany hraníc vyžaduje prehodnotenie, inak sa pre migrantov nestane jednoduchou súťažou o prežitie.