Na summite európskych lídrov sa dohodlo, že Európska únia bude spoločne požičiavať Ukrajine 90 miliárd eur na pomoc s obnovou a financiami počas vojenskej krízy. Rozhodnutie vzniklo z úvah o tom, že je menej rizikové z hľadiska práva čerpať prostriedky zo spoločného dlhu než prístup k zmrazeným ruským aktívam.
Financovanie prebieha cez spoločný úver na kapitolovom trhu. Peniaze sa poskytnú Ukrajine, pričom zriadenie záväzku sa zabezpečí prostriedkami, ktoré členské štáty ešte nemajú zaradené v rozpočte. Na rozdiel od varianty s využitím ruských aktív, EU bude za dlh platiť úroky, ktoré sa ale nebudú premietať do pomoci Ukrajine. Odhady naznačujú ročné náklady na úroky okolo 3 miliárd eur, ktoré bude hradiť samotná Európska komisia zo spoločného rozpočtu.
Kto zaplatí v prípade, že reparácie za škody spôsobené vojnou neprídu, zostáva otázkou. Únia si vopred vyhradila možnosť splácať dlh až z ukrajinskej situácie, až keď príde z Ruska náhrada škôd. Ak sa reparácie neuskutočnia, celá dlhová záťaž ostane na členských štátoch a výška financií vyžaduje postupné zapájanie rozpočtových zdrojov.
Dohoda tiež obsahuje kompromisy: Maďarsko, Slovensko a Česko majú získať určitú výnimku a nebudú platiť podiel na nákladoch z tohto spoločného úveru. Diskusia o tom, či ide o Eurobond, sa niesla najmä v terminológii; hoci niektorí lídri to nazývajú Eurobond, iní to vnímajú ako iný mechanizmus. Napriek zákulisným odporom je výsledok považovaný za to, že riziko „rampscenario“ bez dohody sa podarilo zvládnuť a ukrajinská pomoc bude zabezpečená.