Martinská učiteľka sa rozhodla otvorene hovoriť o svojich skúsenostiach s vyhorením, ktoré ju postihlo po rokoch náročnej práce v školstve. V rozhovore opísala, ako sa cítila, keď sa jej povolanie stalo zdrojom stresu a frustrácie. V snahe uniknúť z tejto situácie dokonca spálila svoje učebné pomôcky, čo symbolizovalo jej zúfalstvo a túžbu oslobodiť sa od tlaku, ktorý na ňu vyvíjali nielen žiaci, ale aj systém.
Učiteľka sa v priebehu rokov snažila dokumentovať svoje pocity a zážitky v denníku, ktorý nazvala "denníček hrôzy". Tento denník sa stal svedectvom o jej vnútorných bojoch a o tom, ako sa vyrovnávala s náročnými situáciami v triede. Jej príbeh je výnimočný, pretože odhaľuje realitu, s ktorou sa mnohí učitelia stretávajú, ale o ktorej sa často nehovorí.
Vyhorenie učiteľov je vážny problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Učitelia sú často pod veľkým tlakom, aby splnili očakávania rodičov, žiakov a školských úradov, čo môže viesť k psychickým a fyzickým problémom. Príbeh tejto učiteľky je výzvou pre spoločnosť, aby sa zamyslela nad podmienkami, v ktorých učitelia pracujú, a nad tým, ako im môžeme pomôcť predchádzať vyhoreniu.