V Nórsku bol objavený najväčší vikingský poklad. Poklad pozostáva zo približne 3000 strieborných mincí z Vikingovej éry. Archeológ May-Tove Smiseth zo samosprávy Innlandet uviedla, že ide o jedinečný objav. Predpokladá sa, že mince boli pochované v neskorej Vikingovej ére, okolo roku 1047. Posledný podobný nález v Nórsku bol v roku 1950. Nález sa nazýva Mørstad-schat, podľa farmy, kde bol objavený. Dvaja muži s detektormi kovov objavili mince na poli pri Rena. Archeológovia našli 50 mincí za jeden deň. Počet mincí je približne 2970. Mince sú vo veľmi dobrom stave, lebo pôda obsahovala málo kameňov. Okrem mincí sa našlo aj brúsené striebro zo šperkov. Mince pochádzajú z oblastí dnes považovaných za Anglicko a Nemecko. Datácia mincí spadá do období medzi rokmi 980 a 1040. Harald III zaviedol okolo roku 1050 v Nórsku národnú mincu. Harald III sa v roku 1066 vypravil do Anglicka, aby získal trón. Zomrel pri bitke pri Stamford Bridge, čo je považované za koniec Vikingovej éry. Prístup do oblasti je zakázaný, aby sa chránilo kultúrne dedičstvo.