Na summite v egyptskom Sharm el-Sheikh, ktorý bol zameraný na otázky ako prímerie a plány na obnovu, sa udiala nečakaná situácia. Pakistanský premiér Shehbaz Sharif, namiesto očakávaných diplomatických vyhlásení, predniesol prejav plný nadmernej chvály na adresu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Nazval ho „človekom mieru“ a dokonca navrhol jeho nomináciu na Nobelovu cenu za mier. Tento prejav, ktorý bol pre mnohých prítomných absurdný, sa paradoxne ukázal ako účinný, aspoň pre Trumpa, ktorý sa zjavne tešil z takéhoto uznania.
V súčasnej dobe, keď je politika čoraz viac ovplyvnená médiami a verejnou percepciou, sa ukazuje, že flattery, teda lichotenie, sa stáva dôležitým nástrojom v diplomatických praktikách. Sharifove slová, hoci mohli byť považované za ponižujúce, mu zabezpečili pozornosť a relevantnosť v Trumpovom naratíve. Tento moment, ktorý mnohí komentátori považovali za diplomatický prešľap, bol v skutočnosti strategickým ťahom, ktorý odhalil, ako môže byť absurdnosť v politike efektívna.
V súčasnej dobe, keď sa lídri čoraz viac obracajú na svoje verejnosti, sa ukazuje, že dôležitejšie než samotný obsah je to, ako je prejav vnímaný. Trump, ktorý sa rád obklopuje chválou, reagoval na Sharifove slová s úsmevom a vtipmi, čím potvrdil, že v jeho svete je uznanie dôležitejšie než politické zámery. Tento incident tak odhaľuje zmeny v medzinárodnej politike, kde sa flattery stáva novým jazykom diplomacie a kde aj neúspešné vyhlásenie môže získať mediálnu pozornosť a ovplyvniť verejnú diskusiu.