V Tchaj-pej sa populácia stáva čoraz staršou, pričom tento trend je rýchlejší ako v mnohých iných spoločnostiach na svete. Napriek tomu, že by sa očakávalo zvýšenie úcty k starším, v posledných rokoch sa objavila nová forma vekovej diskriminácie. Starší ľudia už nie sú vnímaní ako slabí, tichí alebo neviditeľní, ale skôr ako hluční, tvrdohlaví a zaberajúci príliš veľa miesta. Tento posun v percepcii je jemný, no má silný dopad na to, ako sú starší ľudia v spoločnosti vnímaní a akú úlohu zohrávajú.
V minulosti bola úcta k starším zakorenená v kultúre Tchaj-peja, kde sa starší ľudia považovali za nositeľov múdrosti a skúseností. Dnes sa však zdá, že sa táto úcta vytráca, pričom mladšia generácia sa čoraz častejšie vyjadruje kriticky voči starším. Tento nový pohľad na starších môže mať vážne dôsledky na ich psychológiu a celkovú pohodu, keďže sa cítia marginalizovaní a menejcenní.
Zmeny v spoločenskom vnímaní starších osôb sú znepokojujúce, najmä v kontexte starnúcej populácie. Je dôležité, aby sa spoločnosť zamyslela nad tým, ako môže obnoviť úctu a podporiť interakciu medzi generáciami, aby sa predišlo ďalšiemu prehlbovaniu tejto vekovej diskriminácie.