Výsadkář poručík David Ježek, ktorý strávil pol roka na vojenskej misii v Afganistane, sa vo svojej knihe "Poslední slova z Afghánistánu" delí o svoje skúsenosti a pocity z vojny. Ako malý chlapec sa modlil za zrušenie povinnej vojenskej služby, no nakoniec sa rozhodol vstúpiť do armády vo veku dvadsaťpäť rokov. Ježek sa nebojí otvorene hovoriť o strachu, ktorý zažíval, nie z obavy o vlastný život, ale z obavy, že nebude mať možnosť rozlúčiť sa so svojimi blízkymi.
V súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine porovnáva Ježek svoje skúsenosti z Afganistanu s konfliktom na Ukrajine. Podľa neho je situácia na Ukrajine ešte ťažšia, pretože vojaci čelili iným podmienkam a výzvam. Vojenské operácie na Ukrajine sú charakterizované intenzívnejším bojom a zložitými podmienkami, ktoré si vyžadujú nielen fyzickú silu, ale aj psychickú odolnosť.
Ježek zdôrazňuje, že vojaci nie sú "gumy", a preto je dôležité venovať pozornosť ich psychickému zdraviu a potrebám. Vojenské misie sú náročné a vyžadujú si obrovské obete, a preto je potrebné, aby spoločnosť rozumela a podporovala tých, ktorí sa rozhodli slúžiť. Ježekova kniha je nielen osobným svedectvom, ale aj výzvou na zamyslenie nad tým, čo vojaci prežívajú a akú podporu potrebujú.