V októbri 2000 sa v Priaranze del Bierzo (León) uskutočnila prvá exhumácia obetí franquistra, ktorá využila vedecké metódy. Tento krok, iniciovaný Emilio Silvom, bol zlomovým momentom, ktorý prelomil dlhoročné ticho okolo masových hrobov. Silva, ktorý hľadal svojho dedka a ďalších 12 obetí, sa dostal k informácii o hrobe svojho dedka náhodou, keď mu antifranquistický aktivista Arsenio Marcos povedal, kde sa nachádza.
Exhumácia, ktorá trvala len sedem dní, vyvolala medzi miestnymi obyvateľmi silné emócie a spustila lavínu záujmu o hľadanie zmiznutých. V nasledujúcich rokoch sa uskutočnilo množstvo ďalších exhumácií, pričom mnohé z nich boli organizované rodinami obetí bez podpory inštitúcií. Historici odhadujú, že viac ako 200 exhumácií prebehlo predtým, než sa začali používať profesionálne tímy a vedecké metódy.
Priaranza sa stala symbolom boja za pravdu a spravodlivosť, pričom Silva a jeho tím sa snažili o identifikáciu obetí pomocou genetických testov. Dnes sa odhaduje, že v Španielsku zostáva ešte približne 11 000 tiel, ktoré je možné exhumovať. Silva kritizuje súčasný systém, ktorý závisí od politických rozhodnutí, a volá po vytvorení kancelárie na pomoc obetiam, aby sa zabezpečilo, že každý má právo na dôstojný pohreb svojich blízkych.
Tento proces nielenže pomohol rodinám uzavrieť smútočné obdobie, ale aj otvoril diskusiu o historickej pamäti a spravodlivosti v krajine, kde sa dlhé roky o týchto témach mlčalo.