Spravodlivá transformácia, často chápaná ako prechod na udržateľné energetické zdroje, môže mať nečakané negatívne dôsledky, ktoré prehlbujú existujúce nerovnosti. Tento proces, hoci zamýšľaný ako prostriedok na ochranu životného prostredia, môže viesť k vysídleniu miestnych obyvateľov, gentrifikácii a zvýšenej nezamestnanosti.
V mnohých prípadoch sa pri implementácii zelených technológií ignorujú potreby a práva marginalizovaných komunít. Tieto komunity sú často prvé, ktoré trpia následkami zmien, ako sú zvyšovanie nákladov na bývanie a zánik tradičných pracovných miest. Gentrifikácia, ktorá nastáva, keď sa do oblastí s nízkymi príjmami investuje, môže viesť k tomu, že pôvodní obyvatelia sú vytláčaní z vlastných domovov, čo zhoršuje ich životné podmienky.
Neokolonializmus sa v tomto kontexte prejavuje ako dominancia bohatších krajín a korporácií, ktoré presadzujú svoje záujmy na úkor miestnych obyvateľov. Tieto praktiky môžu viesť k tomu, že spravodlivá transformácia sa stáva nástrojom na udržanie existujúcich mocenských štruktúr, namiesto toho, aby skutočne prispela k rovnosti a spravodlivosti.
Aby sa predišlo týmto negatívnym dopadom, je nevyhnutné, aby sa pri plánovaní a realizácii zelených iniciatív brali do úvahy hlasy a potreby všetkých zúčastnených strán. Spravodlivá transformácia by mala byť založená na participácii a rešpekte voči miestnym komunitám, aby sa zabezpečilo, že prechod na udržateľné zdroje bude prospešný pre všetkých, nie len pre vyvolených.