V skleníku v Tokiu si výskumník Ko Mochizuki všimol niečo nezvyčajné. Okolo krehkých kvetov neznámeho druhu rastliny sa zhromažďovali muchy. Tieto kvety však nenabízali nektár ani jasné farby, aby prilákali tieto hmyz. Namiesto toho uvoľňovali chemický signál, ktorý voňal ako niečo, čo muchy túžili mať: vôňa zraneného mravca.
Tento objav je prvým zdokumentovaným prípadom rastliny, ktorá využíva vôňu mravca na prilákanie svojich opelovačov. Vôňa zraneného mravca je pre muchy atraktívna, pretože im signalizuje prítomnosť potravy. Tento mechanizmus ukazuje, ako sa rastliny vyvinuli, aby prežili a prilákali opelovače, aj keď sa zdá, že nemajú tradičné lákadlá.
Mochizuki a jeho tím sa domnievajú, že táto rastlina mohla vyvinúť túto schopnosť ako adaptáciu na svojich opelovačov. Vzhľadom na to, že rastlina nemá žiadne iné zjavné prostriedky na prilákanie hmyzu, jej schopnosť napodobniť vôňu zraneného mravca je fascinujúcim príkladom evolučnej inovácií v prírode.
Tento objav otvára nové otázky o tom, ako rastliny a hmyz interagujú a aké ďalšie neobjavené mechanizmy môžu existovať v prírode. Výskum pokračuje, aby sa lepšie pochopili tieto zložitosti a ich vplyv na ekosystémy.