V poslednej dobe sa opäť objavila téma takzvanej "vodomerovej" dane, ktorá mala byť zavedená ako súčasť ceny vody. Tento návrh mal zahŕňať stály komponent, ktorý by pokrýval prístup k vodovodnej a kanalizačnej sieti, na rozdiel od súčasného systému, kde sa platí len za skutočne odobratú vodu. Cieľom tejto zmeny bolo zabezpečiť financovanie údržby vodovodnej infraštruktúry, ktorá je v mnohých oblastiach v zúfalom stave.
Napriek tomu, že myšlienka mala potenciál prispieť k zlepšeniu situácie, vláda sa od nej rýchlo vzdala, pravdepodobne z obavy pred negatívnymi reakciami verejnosti, najmä v kontexte pretrvávajúceho nedostatku vody v niektorých regiónoch. Tento krok naznačuje, že aj keď sú problémy s vodovodnou sieťou vážne, politická vôľa na ich riešenie je obmedzená.
Občania sa tak opäť ocitajú v situácii, kde sa zdá, že ich potreby a obavy sú na okraji záujmu tých, ktorí majú moc rozhodovať. Otázka vodomerovej dane sa tak stáva symbolom širších problémov v oblasti správy a údržby verejných služieb, ktoré si vyžadujú naliehavú pozornosť a efektívne riešenia.